reklama

Zámok a múzeum v ňom

Stručné zhrnutie dejín múzea - niečo na úvod

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Bojnický zámok stojí na travertínovej kope nad mestom Bojnice. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1113, kedysa Bojnice spomínali v listine Zoborského opátstva. Pôvodne bol hradomdreveným, no v priebehu 13. storočia bol prestavaný z kameňa. Koncom13. storočia patril hrad do rozsiahleho majetku Matúša ČákaTrenčianskeho. Hrad mu patril až do jeho smrti (1321). V priebehu 14.a 15. storočia vzrástol význam tak hradu ako aj mesta pod ním.Výsledkom stavebných prác realizovaných v týchto dobách je do dnešnýchdní zachovaný stavebný pôdorys centrálnej obytnej časti, zoskupenéhookolo malého nádvoria so studňou. V tomto období sa na zámkuvystriedali rody Gilethovcov, Leustachovcov a Noffryovcov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bojnickýhrad spoločne s panstvom boli majetkom kráľa. Kráľ ich prideľoval zazásluhy oddaným veľmožom do zálohy či dedičnej držby. V roku 1489daroval kráľ Matej Korvín bojnický hrad spolu s panstvom svojmunemanželskému synovi Jánovi Korvínovi ako svadobný dar.

Posmrti Mateja Korvína sa hradu zmocnili Zápoľského vojská. Vtedy bolodobudované i mohutné hradné a vonkajšie parkanové opevnenie.

V roku1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexovi Turzovi. Turzovci začalis prestavbou hradu a zmenili ho na pohodlné renesančné sídlo. Hrad takdostal podobu renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými časťami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Povymretí Turzovcov hrad opätovne pripadol korune. V roku 1637 ho cisárFerdinand III. spoločne s panstvom daroval do zálohy za dvestotisíczlatých Pavlovi Pálfimu. Pálfiovci sa vyznamenali v bojoch proti Turkom a v roku 1643 dostali Pálfiovci hrad do dedičnej držby. V Bojniciach opäť zavládol čulý stavebný ruch a hrad bol prebudovaný do barokovej podoby. Stavebné aktivity utíchli až koncom 17. storočia. Podoba hradu sa počas nasledujúcich dvoch storočí podstatne nezmenila.


Podlhšom období stagnácie získal bojnické panstvo v roku 1852 gróf JánFrantišek Pálfi. Vďaka tomuto poslednému šľachtickému majiteľovi sazámok dočkal 22 ročnej prestavby. Ako vzor boli použité francúzskegotické hrady, pápežský palác v Avignone, gotické tirolské hrady i raná renesančná talianskaarchitektúra. Architektom prestavby sa stal Jozef Hubert. No ten sazjavne stal len akýmsi nástrojom v rukách svojho zákazníka s vycibrenýmumeleckým vkusom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celá prestavba trvala 22 rokov, stála asi 3 milióny korún a v zámku bolo po prestavbe 182 miestností, z toho 50 obytných.


Poslednýšľachtický majiteľ sa však prestavby nedožil. Umrel v roku 1908 voViedni. Pretože nemal priamy dedičov, rozpútali sa príbuzenské sporyo jeho majetok. Gróf Pálfi si vyslovene želal, aby jeho paláce voViedni a Budapešti, kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach bolisprístupnené verejnosti, umelecké diela ostali na svojich miestacha boli sprístupnené všetkým záujemcom.

Sporvypukol aj medzi dedičmi a štátom. Dedičia totiž chceli rozpredaťvšetky cenné zbierky a nesúhlasili s udržiavaním objektov ako múzeí. V roku1923 bola uzavretá priateľská dohoda medzi dedičmi a československýmštátom. V tejto dohode boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetomdražieb. Dražby ostatných predmetov sa uskutočnili v rokoch 1924-1926.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V roku1939 zámok spoločne s priľahlými pozemkami kúpila firma Baťa. Po vojne,na základe Benešových dekrétov pripadol tento majetok štátu.

Odroku 1950 je v priestoroch zámku umiestnené múzeum. 9.mája 1950 vypukolna zámku veľký požiar, ktorý zničil značnú časť striech a veží. Deň po požiari boli vypracované návrhy na finančné zabezpečenie opráv a na využitie obnoveného objektu ako múzea.


Prvým riaditeľom múzea sa stal dr.Andrej Polonec. Po dvoch mesiacoch ho vo funkcii nahradil profesorFlorián Hodál. Ten pôsobil ako riaditeľ až do roku 1978. Spočiatku sačinnosť sústredila ma uvoľnenievhodných priestorov v zámku. Nebola to ľahká úloha, keďže v tomtoobdobí využívali priestory zámku viaceré inštitúcie ako sklady čiubytovne. Ďalšou úlohou bolo sústredenie zbierkových predmetov. Poprifondoch, ktoré pochádzali z bývalého Hornonitrianskeho múzea, Mestskéhomúzea v Nitrianskom Pravne a zrušenéhoŠtátneho múzea v Nitre, predstavovali značnú časť novovzniknutýchzbierok zvozy z kaštieľov v Mlyňanoch, Beladiciach, Továrnikoch,Horných Lefantovciach, Uhrovci, Zemianskych Kostoľanoch,...

Prváexpozícia bola otvorená za necelý rok – 2.septembra 1951. Jadro tvoriliarcheologické zbierky umiestnené vo vitrínach v Zimnej záhrade.V ostatných priestoroch až po Zlatú sálu boli sústredené exponátynumizmatické a umeleckohistorické.

Postupnes popularizáciou múzea začali pracovníci sústrediť pozornosť na výskumya ďalšie odborné činnosti. O úspechu múzea svedčí aj jeho návštevnosť,ktorá z roka na rok rástla a ustálila sa na úrovni približne 250 000 návštevníkov ročne. So záujmom o prehliadky sa zväčšovala aj sprístupnená plocha a rozrastali sa expozície.

Novodobédejiny múzea môžeme datovať od roku 1981. Múzeum získalo nový štatút,podľa ktorého sa stalo ústredným špecializovaným múzeoms celoslovenskou pôsobnosťou a orientáciou na dokumentáciua prezentáciu neoslohov. Na jar 1983 už boli nové expozíciev prevádzke. Dodnes sa postupne dopĺňajú a obmieňajú tak, aby slúžilizáujmom širokej verejnosti. Bojnický zámok patrí už dlhé desaťročiak najnavštevovanejším kultúrnym pamiatkam na Slovensku. Ročne jehobránami prejde viac ako dvestotisíc návštevníkov. Archívne prameneprezrádzajú, že prvý návštevník Ján Ökvöss, vojenský dôstojník, prišieldo zámku v roku 1907. Od prvej návštevy uplynulo presne sto rokov. Zatoto obdobie mala návštevnosť postupne stúpajúcu tendenciu. V roku 1907navštívilo zámok 299 záujemcov. Viac ako tisíc ľudí si priestoryprezrelo v roku 1921 (1082), viac ako desaťtisíc v roku 1947 (10638), viac ako stotisíc v roku 1957 (113 846). Prvá dvestotisícka (223 727) padla o tri roky neskôr a v histórii najviac – 305 307 návštevníkov prešlo bránami zámku v Bojniciach v roku 1986.

V storočnejhistórii musel byť zámok povinne uzavretý iba dvakrát. Prvýkrátz dôvodu vypuknutia I. svetovej vojny (2. augusta 1914 – 20. februára1916) a druhýkrát po požiari 9. mája 1950.

Obrázok blogu

 

Petra Gordíková

Petra Gordíková

Bloger 
  • Počet článkov:  126
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu