reklama

Osud plameňa a plameň osudu

Dnes si vám dovoľujem ponúknuť článok môjho kolegu Erika Kližana. Erik je taký anjel strážny zámockej knižnice a archívu. Pri čítaní tohto článku mi až naskočili zimomriavky. Úzko súvisí s požiarom zámku v roku 1950. Popri faktoch o ničivých plameňoch rozpráva i životný príbeh človeka, ktorý sa výrazne zapísal do histórie Bojnického zámku. Napriek tomu je ale jeho meno pre väčšinu z nás úplne neznáme a nič nehovoriace. Popri aktuálnych fotografiách sú v článku použité i autentické fotografie priamo z požiaru.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ohňomsa väčšinou všetko končí. Po príklady k tejto múdrosti nemusíme chodiťďaleko: požiare, spaľovne, krematóriá. No v jednom prípade, paradoxne,oheň stál i na začiatku. Na začiatku novodobej existencie múzeav Bojniciach. S jeho začiatkami je spojené jedno meno, neprávomopomínaného architekta a múzejníka Ing. arch. Františka Fackenberga.

Zámokv Bojniciach v minulosti prechádzal z rúk do rúk. Po množstveznámych i tých menej poznaných rodov boli tými poslednými Pálfiovci. GrófJán František Pálfi zomrel bez potomka a tak zámok podľa jeho testamentuprevzali príbuzní. A tak, ako to už býva zvykom, majetok sa stávapredmetom sváru. Pálfiho dedičia nedbali na ustanovenia testamentu, rozpredalicenné zariadenie a napokon aj zámok samotný. Komu? Jánovi Baťovi, bratovizakladateľa obuvníckeho impéria Tomáša Baťu. V roku 1938. firma do Bojnícpresťahovala časť svojich aktivít, okrem iného i projekčný ateliér. Najeho čele stál F. Fackenberg.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ing.arch. František Fackenberg sa narodil 20. júna 1904 vo Viedni, pochádzal všakz Moravy. Po absolvovaní domácich štúdií sa zapísal ako poslucháč naVyššiu štátnu priemyselnú školu v Brne. Mladý architekt s čerstvýmdiplomov vo vrecku nadobúdal skúsenosti u viacerých českých architektov - A.Bacher, B. Čermák, K. E. Ortt, S. F. Berger. Od roku 1930 sa na dve desiatkyrokov upísal firme Baťa.

Baťovcivlastnili bojnický zámok do roku 1945. Povojnová vládna moc ich činnosťv predošlom období zhodnotila ako nezlučiteľnú s novými pomermi.Spadli do pozornosti tzv. Benešových dekrétov. Pôvodnú akciovú spoločnosť Baťapretvorila na národný podnik, neskôr nazvaný Závody 29. augusta. Projekčnýateliér bol od roku 1950 premenovaný na Stavoprojekt, ktorý ostal sídliť vzámku. V budovateľskej atmosfére sa štát ako nový majiteľ bývaléhošľachtického sídla rozhodol v jeho priestoroch zriadiť múzeum. Úlohuprojekčne zabezpečovali pracovníci Stavoprojektu. Jednou z priorít boloupravenie priestorov na vykonávanie odbornej činnosti, s čím súvisela ajmožnosť vykurovania miestností zámku v zimných mesiacoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraztrochu odbočíme. Každé mesto má svoje talizmany. Tak, ako sú husi v Rímea havrany v Londýne neodmysliteľnou súčasťou miestneho koloritu, ajBojnice majú svojich typických operencov. Sú nimi čierne kavky, vtáky podobnékrkavcom. Vydávajú pre niekoho nepríjemné škrekľavé zvuky. Počas niekoľkýchstoročí sa pravidelne, vždy na jar, vracajú z lesov neďalekého pohoriaVtáčnik k zámockým vežiam, v dutinách a komínoch ktorých sistavajú hniezda. Tak tomu bolo aj v minulosti, pokiaľ komíny a otvoryv stenách nechránili drôtené zábrany. Generácie kaviek naznášali donevyužívaných komínov množstvo raždia, peria a rôznych nečistôt, ktorékomíny upchali...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ing.arch. Fackenberg mal na starosti zistiť priepustnosť komínovv jednotlivých miestnostiach bojnického zámku. Tu sa už ďalšie podrobnostipríbehu rôznia a na ich základe existuje viacero verzií ďalšíchdramatických okamihov. Najpravdepodobnejšia hovorí, že v osudný deň 9.mája 1950 v Erbovej sieni, najvyššej obývanej miestnosti donjonu - vežestredovekého hradu skúšali priepustnosť komína zaujímavým spôsobom. Prítomnýbol vraj aj arch. Fackenberg. Poverený pracovník polial otep slamy benzínom,zapálil a hodil do komína. Prievan vytiahol otep k ústiu komína, ktorýbol ale upchatý nánosom kaviek. Materiál sa vznietil a tlak, ktorý následnevznikol, roztrhol teleso komína. Z uvoľneného komína vyletela iskra.Spadla na strechu východnej časti tzv. stredného hradu, pokrytú v tom časedreveným šindľom. Následný požiar spôsobil doslova skazu. Všetky tri okrúhleveže zámku, rovnako ako aj povala stredného hradu ľahli popolom, poškodené bolii stropy najvyšších podlaží. Požiar likvidovalo sedemnásť hasičskýchzborov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Dobová fotografoa
Dobová fotografoa 
Dobová fotografia
Dobová fotografia 
Dobová fotografia
Dobová fotografia 
Dobová fotografia
Dobová fotografia 
Dobová fotografia
Dobová fotografia 
Dobová fotografia
Dobová fotografia 
Dobová fotografia
Dobová fotografia 
Dobová fotografia
Dobová fotografia 
Dobová fotografia
Dobová fotografia 
Dobová fotografia
Dobová fotografia 
Dobová fotografia
Dobová fotografia 


Žalostnýbol pohľad na okyptené zbytky romantického hradu. Hneď na druhý deňpredstavitelia miestnej samosprávy spísali memorandum a zaslali ho vláde.V ňom formulovali požiadavky na záchranu vzácnej pamiatky zámku, navrhovaliriešenia a ponúkli pomoc. Záchranné práce začali okamžite. Vďaka veľkej intervenciivtedajšieho povereníka vnútra Dr. Jozefa Lietavca, pôvodom Bojničana, prezidentGottwald uvolnil z povojnového rozpočtu potrebné finančné prostriedky narenováciu požiarom zničeného zámku. Podarilo sa a 2. septembra 1951, poniekoľkomesačných ťahaniciach, bola verejnosti sprístupnená prvá expozíciav roku 1950 zriadeného Krajského nitrianskeho múzea v Bojniciach.

Mohliby sme povedať - idylka ako v rozprávke. Náš príbeh však nie je rozprávkou.Vládna moc potrebovala nájsť vinníka požiaru. Kto iný, ako predstaviteľnenávidenej buržoáznej inteligencie mohol byť zodpovedný. Vyšetrovanie určilo,že príkaz na spomínanú „skúšku ohňom" dal František Fackenberg. Architektaumiestnili na dva mesiace do väzenskej cely. Keďže mu vinu nedokázali,prepustili ho. Nie však zadarmo. S podmienkou, že vypracuje plány narenováciu požiarom zničených častí stredného hradu. Samozrejme, zadarmo.A stalo sa. Z neznámeho dôvodu však architekt naprojektovalo niekoľko metrov nižšie veže ako boli pôvodné. Symbolicky, osadenímlegendárnej tŕňovej koruny grófa Jána Františka Pálfiho, malo skončiť ajutrpenie Františka Fackenberga.

Tŕňová koruna
Tŕňová koruna 

V roku1953 Ing. arch. Fackenberg prešiel pracovať zo Stavoprojektu do bojnickéhomúzea. Mal na starosti architektonické a ako zručný maliar - amatér ajvýtvarné oddelenie. Bol správcom zbierkového fondu. Okrem toho dokumentovalmnožstvo stavebných pamiatok na území v pôsobnosti múzea, vo vtedajšomnitrianskom kraji, podieľal sa na vzniku okresných múzeí v Leviciach,Zlatých Moravciach a Komárne a vykonával geologické prieskumyv rôznych lokalitách kraja. Tiež spracoval koncepciu budovania zoologickejzáhrady v Bojniciach, najstaršej na Slovensku. V roku 1960 odišielz múzea pracovať do novozriadeného Krajského strediska pamiatkovejstarostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici. Bol tam len krátko. Stáležil v Bojniciach, v barokovom tzv. záhradnom dome. Svoju milovanúmanželku prežil o jeden rok. Zomrel 2. apríla 1972, opustený, zabudnutý asám. Jeho bohatá a vzácna knižnica sa dostala do fondu súčasnej ústavnejknižnice múzea. V nedávnej minulosti, v časoch, kedy sa už moholdočkať aspoň morálnej rehabilitácie, boli jeho telesné pozostatky odstránenénevedno kam a hrob v Bojniciach ako neudržiavaný zlikvidovaný. Plameňjeho osudu tak dohorel navždy.

Petra Gordíková

Petra Gordíková

Bloger 
  • Počet článkov:  126
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu