reklama

Sto rokov od úmrtia grófa Jána Františka Pálfiho

Keď sa povie Ján František Pálfi, väčšinou sa jedným dychom pripája aj spojenie Bojnický zámok. Tento rok ubehne sto rokov od jeho úmrtia. Preto sa patrí aspoň trochu si pripomenúť jeho život a to, čo nám zanechal.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Obrázok blogu

Ján František Pálfi sa narodil 19.augusta 1829v Bratislave ako syn Františka V. Alojza Pálfiho a Natálie Pálfiovej.Natália bola od svojho manžela mladšia o tridsať rokov a spoločný syn sa im narodil, až keď malFrantišek Alojz takmer 5O rokov. František Alojz bol cisársky a kráľovskýkomorník. Žil bohémskym životom a miloval hazard. Pred rodinou dávalprednosť zábave, herniam, milenkám,... Tento spôsob života rodinu úplne zničilpsychicky i finančne. Dlhy sa dostali do závratných výšok a majetok rodinysa dostal pod súdny zátvor.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Život mladého Ján Františka bol plný rodinných nezhôda hádok. Ako 16-ročnému mu umrela matka a o sedem rokov neskôrmu umrel i otec. Ostala mu len o dva roky mladšia sestra Gabriela,s ktorou ale nikdy nenašli spoločnú reč. Dedičstvo, ktoré Ján František pootcovi zdedil, bolo síce rozsiahle ale značne zadĺžené. Po dlhých rokoch sa mupredsa len podarilo takmer nemožné - majetky vytiahol z dlžôb, zveľadilmajetky a ešte ušetril aj dosť financií na cestovanie po Európe.Cestovanie bolo totiž popri zberateľstve jeho veľkou záľubou. Na svojichcestách obdivoval architektúru a umelecké diela, navštevoval múzeai súkromné zbierky a postupne sa z neho stával znalcas vycibreným vkusom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Postupne sa do popredia dostávali jeho sklony pomáhaťdruhým. Hlavný príjem vyplývajúciz jeho funkcie župana (vo veku 42 rokov sa stal bratislavským županom)venoval bratislavskej chudobe. Založil meštiansku školu v Šamorínea pomohol založiť Penzijný ústav.

Azda najdôležitejšia časť jeho života (teda aspoňz môjho pohľadu) sa spája s prestavbou Bojnického zámku. VtedajšíBojnický hrad zdedil v príšernom stave. Pôvodne dokonca uvažovalo jeho predaji. Až postupom času sa rozhodol pre prestavbu. Na jehocestách po Európe ho zaujala gotická architektúra Francúzska a renesančnáarchitektúra Talianska. Pravdepodobne pod ich vplyvom sa za pomoci architektaJozefa Huberta pustil do rekonštrukčných prác. Hrad sa po prestavbe mal staťreprezentatívnym sídlom pre jeho umelecké zbierky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celá prestavba trvala 22 rokov a vo všeobecnosti jumôžeme rozčleniť na tri etapy. Prvá etapa sa zamerala na prestavbu vnútornéhojadra. Dôraz sa kládol na vertikálnosť a preto boli znížené alebo úplneodstránené niektoré múry a prestavaný donjon. V záujme celového dojmubolo nutné niektoré nevyhovujúce časti stavby zbúrať, čo niektorí považovali zaznevažovanie a devastovane pamiatky. Druhá etapa zahŕňala prestavbuHuňadyho a kuchynského traktu. Jej výsledkom bola veľká sála so závesnouklenbou, na vonkajších múroch sa objavili cimbúrie a mašikuli. Nasledovalaprestavba kaplnky a hrobky. Posledná časť prestavby sa upriamila natakzvaný grófsky byt. Na rad prišli hlavne interiéry tohto krídla. Zariadila saZlatá sála a na jej strop pribudla kópiu Anjelskeho stropu z Akadémiekrásnych umení v Benátkach. Na steny svojej pracovne nechal gróf Pálfiosadiť drevené turecké obloženie zvané dolaf a na strop osadili maurskýstrop.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na prácach sa zúčastnilo mnoho firiem. Vypracovanímprojektu poveril Ján František Pálfi budapeštiansku projektantskú firmu „Hubert a Móry". Práce nainteriéroch zadal gróf firme „Gebrüder Colli" z Insbrucku. Táto firmapracovala aj cisársku rodinu. Súrodenci Colliovci skupovali na dražbáchstarožitnosti a zákazníkom buď predávali originály alebo verné kópie. GrófPálfi u tejto firmy objednával drevené povaly, dvere, okná a takmervšetok nábytok. Colliovci inštalovali napríklad aj Anjelský strop v Zlatejsále a vyrobili i korpus na oltárne tabule Bojnického oltára. Kováčskepráce vykonávala počas rekonštrukcie firma „Marton a syn"z Bratislavy. Firma sa postarala o mreže, ozdobné kovania a lampy. Vroku 1895 pozval gróf do Bojníc skupinu kamenárskych odborníkov z južnéhoTalianska. Neďaleko kúpeľov im postavil drevené dielne, aby mohli pracovať ajv zime. Ich úlohou bolo vyrobiť všetky kamenárske detaily na zámku.



Samotný gróf sa konca prestavby dožil. Zomrel vo veku 79rokov. Stalo sa tak 2.júna 1908 vo Viedni. O dva dni neskôr boli jehotelesné pozostatky vlakom prevezené do Prievidze a odtiaľ kočom až namiesto jeho konečného odpočinku - na Bojnický zámok.

Od jeho smrti tento rok uplynie presne 100 rokov. Napriektomu je na zámku stále cítiť jeho prítomnosť. V architektúre,v umeleckých zbierkach, v jednotlivých miestnostiach.

Jeho sen - zriadiťv Bojniciach reprezentatívne sídlo, ktoré by poskytlo priestor jehoumeleckým zbierkam - sa stal skutočnosťou. Presne tak, ako si to želal. Admemoriam gloria antiquae.

FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU:

Obrázok blogu

Drevené obloženie stien

Obrázok blogu


Drevené okenice

Obrázok blogu

Maurský strop v Orientálnom salóne (inštalovaný v roku 1906)

Obrázok blogu

Pohľad na časť stredného hradu

Obrázok blogu

Detail stropu v Zlatej sále

Obrázok blogu

Jesenný pohľad na zámok

Obrázok blogu

Nočný pohľad na zámok

Obrázok blogu

Detail vázy z Orientálneho salónu

Obrázok blogu

Schodisková veža

Obrázok blogu

Zimný pohľad na zámok

Obrázok blogu


Archívny záber interiéru Huňadyho sály (Archív SNM-MBo)

Petra Gordíková

Petra Gordíková

Bloger 
  • Počet článkov:  126
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu