Ako je všeobecne známe, Thurzovci boli jeden z rodov,ktorým Bojnický hrad patril. Prvýmthurzovským vlastníkom Bojnického hradu bol Alexej I. Thurzo. V držbe tohotorodu bol hrad až do roku 1636, teda dokopy 109 rokov.
StanislavIII. Thurzo bol vzdelaný a rozhľadený muž. Svoje vedomosti si rozširovali počas štúdii v nemeckom Augsburgu a na chýrnych univerzitách v Padove,Benátkach a Ríme. Ovládal viacero jazykov - maďarský, nemecký, latinský,slovenský a český. Po krutej hre osudu, keď mu ako 18-ročnému umrel otec,prerušil Stanislav štúdium a začal sa venovať správe rodinných majetkov.
StanislavIII. Thurzo sa okrem iného snažil nájsť si vhodnú manželku. S radouo pomoc pri výbere sa obrátil na svojho strýka, uhorského palatína Juraja Thurza.Ten mu v liste zo 6. februára 1598 vyjadril svoje názory na možné kandidátkysobáša. I na základe jeho odporúčaní si v roku 1598 zobral zamanželku Annu Rosinu Listhiusovú. AnnaRosina pochádzala významnej dolnorakúskej šľachtickej rodiny. Spoločne samladomanželia usídlili na Šintavskom hrade. Postupne splodili troch synov(Stanislav IV., Adam, Michal) a dcéru Evu. Po 27 rokoch manželstvaStanislav umrel. Ešte v roku jeho smrti sa Anna Rosina druhý krát vydala.Jej manželom sa stal Štefan Pogrányi. Ten ale čoskoro za záhadných okolnostíumrel.
Akoukázalo neskoršie podrobné vyšetrovanie, nasledujúcich 10 rokov žila AnnaRosina veľmi podivným spôsobom života. Anna Rosina Listhiusová sa vyznačovalakrutosťou a v záchvatoch sadistickej vášne sa dopúšťala zločinov na svojomslužobníctve a poddaných. Anna Rosina, známa aj ako Šintavská bosorka, bola aje považovaná za konkurentku Alžbety Báthoryovej. Na rozdiel od nej si alesvoje obete nevyberala podľa pohlavia. Zabíjala nie len mladé ženy, ale i deti,mužov a stareny. Svoje obetevlastnoručne týrala a kruto tĺkla. Istý čas sa jej podarilo svoje podivné praktiky tajiť. Až útek jednejz jej obetí spustil rozsiahle vyšetrovanie jej zločinov. Išloo Magdalénu Szolosiovú, ktorá jej ohavnému týraniu napokon po úteku podľahla. Palatín Mikuláš Esterházynariadil preto rozsiahle vyšetrovanie. Počas neho vypovedalo viac ako 80svedkov a Anne Rosine boli dokázané viaceré násilnosti i vraždy. Bolaodsúdená na stratu majetku a hlavy. Napokon ale bola omilostená samotnýmFerdinandom III. Bodaj by nie. Veď jej rodina a príbuzní mali napanovníckom dvore pomerne veľký vplyv. Anna Rosina napokon dožila svoj životv ústraní na Šintavskom hrade.
Kruté vtáča je jedenz najpoetickejších a najkrutejších príbehov, aké sa na zámkuinscenovali. Ak vás fascinuje boľavá krása, drsná neha a občas vám dušuzaleje sladký smútok, toto je príbeh pre vás.
Uvidíte nielen skupinupotulných komediantov, niečo z cirkusového umenia, bláznivé formymapetového divadla, commediu dell arte, ale aj množstvo bizarných a hrôzostrašných vidín tej, ktorá už v 26-tich trpela depresiamia epilepsiou.
Jedinečnosť tohtoročného festivalu zaručujú aj mená, ktorésa pod neho podpísali:
Scenár a réžia: Mgr.artMonika Gerbocová
Dramaturgia a asistent režiséra: Vojtech Bartko
Vizuál zámku počas podujatia:Tomáš Volkmer
Kompozícia hudby a špeciálne efekty: Jiří Phillip